Plenér plný jesenných farieb

Výtvarníci zo Senice v druhý októbrový víkend opäť vyrazili na južnú Moravu, aby preniesli krásu jesenného kraja na svoje výkresy. Hoci to tento rok bolo v studenom počasí, námety v krajine a architektúre Veľkých Pavlovíc a blízkej obce Přítluky zvíťazili nad vetrom i nad zimou a výtvarníci si z potuliek, prechádzok a zastavení na týchto okúzľujúcich miestach odniesli bohatú umeleckú korisť. Jej priehršť budú môcť ľudia posúdiť na výstavách v galérii ZUŠ Senica - začína vernisážou v sobotu 25. októbra - i výstavou priamo vo Veľkých Pavloviciach, ktorá začne po skončení senickej 19. decembra.

Okrem samotného tvorivého procesu je Plenér predovšetkým milým stretnutím s ľuďmi i výtvarníkmi z Veľkých Pavlovíc. Dlhoročná spolupráca senického pedagóga Štefana Ortha s pavlovickou pedagogičkou Marií Šmídovou i vedením mesta Veľké Pavlovice sa navyše aj tento rok prejavila vynikajúcou organizáciou a skvelou starostlivosťou a pohostinnosťou domácich.

Ja sama som o Plenéri dlhé roky od jeho účastníkov počula mnoho pekného a každý rok ma fascinovali diela na výstave, ktorá je už tradične jeho výsledkom. A tento rok som sa ako študentka štúdia pre dospelých na senickej ZUŠ-ke konečne mohla na Plenér vydať ako jedna z výtvarníkov i ja. Vonku, pri skicovaní v krajine, som sa síce napriek dvom vetrovkám triasla a prsty držiace ceruzky a suchý pastel mi krehli, no žiadne počasie nemalo moc nad tým, ako veľmi ma hrialo pri srdci. Z niekoľkých dôvodov. Jedným je krása krajiny okolo Veľkých Pavlovíc a blízkych dedín. Teraz je zahalená do farebných jesenných tónov, niekedy rozžiarených slnkom, inokedy presvitajúcich cez hmlu a naplno láka nielen k prechádzkam, ale i k maliarskemu a fotografickému tvoreniu.

Ďalším je vynikajúca atmosféra plná priateľských rozhovorov, posedení u jedla, i pri táboráku, možnosť bližšie spoznať ostatných výtvarníkov i ich tvorbu a štýl. Potom je tu radosť z tvorby. Maľovalo sa nielen v plenéri na vratkých stoličkách, lavičkách či na tráve, ale i dlho do noci v priestoroch veľkopavlovickej myslivny, ktorá sa stala naším útočiskom.

No a samostatnou kapitolou sú stretnutia s milými ľuďmi z druhej strany hranice. S pani Marií Šmídovou, ktorá je spoločne s pánom Orthom dušou celej akcie a svojím láskavým srdcom nám v Pavloviciach vytvorila cez víkend druhý domov. S mladou veľkopavlovickou výtvarníčkou Eliškou Křivkovou, ktorá priniesla jedinečný a inšpiratívny výtvarný prejav...

Dozvuky Plenéru v sebe ponesiem ešte dlho. Nielen preto, koľko fotiek mi ostalo v mobile a koľko výjavov a miest chcem ešte postupne preniesť na papier a plátno. Najmä kvôli milej a ľudskej atmosfére, ktorá povzbudí do ďalšej tvorby, zblíži s ostatnými a inšpiruje. A to je koniec koncov to, čo by malo umenie a podobné umelecké akcie prinášať. Plenér to dokazuje každý jeden ročník. A verím, že bude dokazovať i naďalej. Najbližšie na vernisáži, na ktorú srdečne pozývam, a potom i v ďalších rokoch.

FOTOGALERII * naleznete po kliknutí ZDE - ZONERAMA

Text: Eliška Gáfriková / Foto: Oldřich Otáhal / 16.10.2025